Milí farníci.
Počas uplynulého víkendu sa uskutočnil 29. ročník Festivalu duchovnej hudby sv. Cecílie. Rád by som vám povedal, aký bol, ale nemôžem. Píšem tento úvodník o pár dní skôr. Ale aj tak je to dobrá príležitosť znovu vyzdvihnúť dôležitosť hudby – liturgickej hudby – pri každom našom slávení bohoslužieb. Už sv. Augustín povedal, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Chápem, že nie všetci majú skvelý hlas či vypilovaný hudobný sluch, a tak niektorí radšej prispievajú k liturgickej hudbe tým, že počúvajú. Ale inak rozhodne platí, že spoločný spev je významnou súčasťou bohoslužieb. Je to naša aktívna účasť na nich, keď sa spojíme v speve chvál, vďaky, proseb, modlitieb žalmu a podobne.
Preto chcem poďakovať vám všetkým, ktorí sa v našich farnostiach pravidelne staráte o sprievod svätých omší. My sme si tak nejako zvykli, že keď prídeme na omšu, hrajú varhany a niekto spieva. Je to predsa samozrejmé… Ale nie je! Za tými varhanami vždy niekto sedí a spieva (alebo spieva aj niekto ďalší). Je to záväzok, pravidelná služba. Kto si túto službu na seba vzal, nemôže si v nedeľu vybrať, či práve pôjde na výlet alebo si pospí a pôjde až na ďalšiu omšu o pár kilometrov ďalej. Podobne ste na tom vy, kostolníci, a ďalší, ktorí pripravujete liturgiu. Vďaka vám.
V Ústí by som chcel osobitne vypichnúť pravidelné skúšky CHJ, ktorej členovia cez víkend nepospia, ale venujú sobotu čo sobotu nácvikom. Vás, deti či mládež, by som chcel povzbudiť (aj keď je otázka, či práve toto čítate): nebojte sa na seba taký záväzok vziať. Viem, je to náročné, je to zodpovedné, ale nakoniec z toho budete mať radosť. Nech už ide o spev v CHJ alebo skúšky a hranie v rytmike, nebojte sa a príďte.
Teší ma, že sa práve aj rytmika v poslednej dobe snaží nabrať mladých hudobníkov, ktorí síce potrebujú na všetko noty, ale prídu a hrajú. Vďaka za tú snahu a nasadenie vám, ktorí to pre nich chystáte. Naposledy sme sa mohli tešiť z tohto sprievodu pri sviatku biřmovania 22. septembra.
Píšem o tom aj preto, že vďaka tejto spoľahlivosti má Cecilská hudobná jednota veľmi dobré meno v našom „českom cirkevnom rybníčku“ a bola pozvaná, aby svojím spevom sprevádzala Národnú púť do Ríma v rámci Jubilejného roka 2025. Vzhľadom na to, že réžie je kompletné na ich pleciach, bolo by myslím spravodlivé, aby sme ich ako farnosť aj finančne podporili. Ako presne to urobíme, o tom ešte budeme jednať, ale bol by som rád, aby ste to dopredu vedeli. Bude to jednak akési poďakovanie za ich službu a zároveň aj motivácia pre nich samotných, takže určite s o to väčšou radosťou potom poslúžia pri liturgii znova tu u nás. Koniec liturgicko-hudobne-pútnického okienka.
Chcel by som vás všetkých poprosiť o pochopenie, keď teraz v dobe rekonvalescencie otca Víta budú občas pozmenené bohoslužby. Až do odvolania sme museli zrušiť sväté omše v nemocnici, v dome pre seniorov a v Hejniciach.
Až budem v novembri v Indii s Charitou, bude to s veľkou pravdepodobnosťou ešte významnejšie. Vzhľadom na to, že sa u otca Víta nejedná o jeden či dva týždne neprítomnosti, ale reálne asi o tri mesiace, musíme tomu s otcom Jindřichom prispôsobiť program, aby vám vydržali celú dobu.
Aby vám Pán žehnal, o. Jenda.
Celé číslo nájdete TU.
