Našu farní pouť do Talianska sme pôvodne naplánovali na voľné májové dni od 1. do 8. mája. Správne tušíte, že ak by sme išli v tomto termíne, voľba nového pápeža by nám o deň ušla. Preto iste boli letenky v pôvodné dni tak drahé, aby sme museli urobiť ústupok, a na pouť tak vyrazili od 2. do 9. mája.
Tento nami neplánovaný vrchol pouti sme prežili na samý záver nášho putovania. Ešte predtým, než sme zažili voľbu pápeža (na čo sme vzhľadom na situáciu v skrytu duše dúfali), navštívili sme Bari s katedrálou sv. Mikuláša, u jehož hrobu sme slávili mšu svätú. Odtiaľ sme sa potom druhý deň prepravili autami do San Giovanni Rotondo, kde sme okrem možnosti mše svätej a modlitby u hrobu Padre Pia podnikli aj výlet do San Archangelo a ďalší deň do prímorského mestečka Vieste. Tu sme využili krásne počasie aj na kúpanie v prekvapivo teplom mori.
Ďalší deň sme prechádzali do Ríma so zastávkou na Monte Cassino. V Ríme sme chceli prejsť Svätými bránami a tiež sa pomodliť u hrobu pápeža Františka. A potom samozrejme sa prejsť okolo vybraných pamiatok podľa času aj počasia. Vo štvrtok 8.5 ráno sme mali msu v krypta v tesnej blízkosti hrobu apoštola Petra, potom prehliadka baziliky a výstup na kopulu, odkiaľ sme videli nielen celý Vatikán, ale aj hlavne komín Sixtínskej kaplnky čakajúci na použité hlasovacie lístky. Druhý čierny dym tohto konkláve sme o pár minút nestihli, práve sme asi prechádzali bazilikou. Nevadí… čierny dym nie je tak zaujímavý.
Na čas poobedia sme sa vrátili do Nepomucena a potom opäť vyrazili späť smerom k Vatikánu. Keďže sa dym očakával buď okolo 17.30 alebo okolo 19.00, nečakali sme tak skoro priamo na námestí, ale prechádzali si blízke uličky okolo Piazza Navona. Celý čas otec Jenda kontroloval na youtube volební komín, ale zhruba v 18.05 mobil vypol a začal sa rozprávať o krásach architektonických súťaží a vtipech. V 18.07 však prišla správa: biely dym. V tú chvíľu sme zabudli na sebekrajšiu architektúru a okamžite vyrazili k Svätej Petrovi. Čoskoro to vyzeralo, že podobný nápad mala väčšina mesta. A naozaj, na Via della Conciliazione sme sa ešte dostali, ale len asi do polovice. Preto sme s vypätím všetkých síl z objatia davov na hlavnej ulici vyklouzli a ponáhľali sa bočnou uličkou k ľavej strane námestia. Zanedlho sme už stáli na Sväto-petrskom námestí s výhľadom na balkón aj na obrazovku, bolo 18.55, 48 minút po úspešnom dymovom signále. Atmosféra bola veľmi radostná a všetci sme čakali, až sa dvere balkónu konečne otvoria. A už to tu bolo! Kardiálny protojáhen prišiel a oznámil meno nového pápeža. O chvíľu už ale prišiel aj sám pápež Lev XIV. To bolo nadšenie a jásotu!
Po požehnaní nový pápež odišiel a aj my sme si uvedomili, že máme hlad a potrebujeme si odskočiť. Vydali sme sa teda na spiatočnú cestu. Ulice boli kompletné plné ľudí, autá nemali šancu a len smutne čakali, že sa snáď tiež časom pohnú. Aké prekvapenie, že v tú chvíľu miestny MHD tiež práve moc nefungovalo. Preto sme viac než polovicu cesty išli pešo.
Cestou sme sa ešte zastavili na vynikajúcu večeru a o polnoci konečne dorazili do Nepomucena. Bolo by to všetko moc krásne, keby nás nečakalo vstávanie a odchod na letisko už o 4.15 ráno. Ale aj to sme zvládli. Voľbu pápeža v Ríme, to človek holt len tak nezažije, to chce naozaj poriadny plán.
